Je slnečné októbrové a nedeľné ráno. Stúpam z Gelfúsovej na Zámostskú hoľu. Mojim cieľom však nie je hlavný hrebeň, ale vrcholy Vysoká a Krámec v severnej rázsoche Chabenca. Chcem vyjsť aj na Mestskú horu, kde som tiež nebol. Je to podnik na celý deň. Zostanem teda na noc v útulni Ďurková.

Na Zámostskej holi sa dlho nezdržiavam. Cez Striebornicu klesám do Magurky. Tu pokukujem po lúke pod osadou. Tam dole za potokom by mala začínať zvážnica, ktorá ma privedie na hrebeň do sedla pod Vysokou. Mapa našťastie neklame a cestu nachádzam. Zvážnica mierne stúpa kopíruje terén, dolinky. Hlboko zacházda do doliny Veľká Oružná čo je asi najväčšia vetva Ľupčianskej doliny.

Všadeprítomná smrečina mi len ojedinele otvorý pohľad do okolia. Ukazuje sa špicatá Vysoká. Môj prvý cieľ. Ten druhý Krámec je rovno nadomňou, ale ešte poriadne vysoko. Naspäť pôjdem hrebeňom medzi týmito vrchmi. Z jedného otvoreného kúta fotím krásny Salatín, čo sa vypína na západe. Odrazu sa cesta vyhupne na hrebeň. Som v južnom sedle Vysokej. Na východnú stranu je to tu vyrúbané. Hneď ma ten pohľad dostane. Tam za troma dolinami vystupuje Siná. Nádherný vápencový kopec. Z tejto strany pôsobí ako štít chránený divokými stenami.Predomnou je však moja Vysoká. Vyzerá tiež divoko a strmo.Idem hore

Predieram sa hustou smrečinou. Vyšie dokonca preliezam okolo malých skaliek. Tu sa už objavujú čistinky. Čoskoro dosahujem vrcholovú kótu. Tvoria ju skalné útvary. Som vo výške 1318 metrov. Vysoká je vápencová hora v západnej vetve severnej rázsochy Chabenca. Totiž to Chabenec vysiela na sever jeden hrebeň, ktorý sa po 2,5 kilometroch rozdeluje na tri hrebene. Západná vetva je najdlhšia, je tu Krámec táto Vysoká a Ľupčianska Magura. Stredná vetva je najkratšia. V nej vrchol Vražená oddeľuje Kľačiansku od Ľubeľskej doliny. Vo východnej dominuje vrchol Hláčovo. Snáď sa mi podarí to tu všetko preskúmať. Ale poďme na výhľady odtiaľto z Vysokej. Tešil som sa hlavne na pohľad na juh na Chabenec. Priznám sa že som bol trochu sklamaný. Chabenec je už dosť ďaleko zakrytý inými hrebeňmi a k tomu v protisvetle. ( na fotke hore. Chabenec v pravom hornom rohu. Pod ním Krámec a hrebeň ktorým budem pokračovať ďalej.) Pekne je však vidieť na hornú časť Kľačianskej doliny. Nad jej záverom mohutná kosodrevinou zarastená kóta 1654 metrov. Neviem ako ju miestny Liptovci volajú. Opisovaný výhľad nie je priamo z vrcholu ale z holiny pod ním na juh a ešte lepší zo stráni od východu. Spomeniem aj to že vidieť kus aj na sever na Ľupčiansku Maguru či na západ na Salatín, ale dosť obmedzene. To som ani nefotil. Prišiel čas odchodu. Zostupujem na východ smerom ku Kľačianskej doline. To som už vedel že kúsok od vrcholu vedie zvážnica, ktorou sa dostanem naspäť do sedla. Prichádzam na ňu. No niečo ma tu ešte zdrží...

Pod cestou tuším niečo vertikálne. Schádzam tam strmo cez preschnuté stromčeky. Zakrátko stojím na okraji vysokej steny. Túto vápencovú skalu som veľakrát obzeral od Chabenca, no nemyslel že sa sem dnes tak ľahko dostanem. Predomnou je taká vežička, ale vyliezť na ňu ma ani nenapadne. Hĺbka podomnou je veru riadna. Veď posúďte na fotkách hore. Musím tu chvíľu zotrvať a vychutnať výhľad. Oproti nad Kľačianskou dolinou svietia bralá Vraženej 1185m. Hm, zaujímavý názov. Za tým prvým "e" fakt nie je "d"...Za ňou vykukuje pekné Hláčovo 1282m, ešte ďalej najkrajšia Siná 1560. Keď mám vychutnané   a pofotené vraciam sa hore na zvážnicu.

Aj keď ma súri čas musím si  novú cestu ktorou zídem do sedla pofotiť. Vyzerá akoby ju robili z večera do rána. Tak narýchlo. Bude to tým že svah v ktorom je zarezaná je značne exponovaný. Na jednom mieste sú dokonca vysypané betónové bloky aby to bolo prejazdné. Už si ani nespomínam či som preskúmal kam cesta pokračuje. Ale to je jedno. Hlavne že po nej rýchlo klesnem do južneho sedla pod Vysokou.

Čaká ma cesta na horu Krámec. Pôjdem tam po zalesnenom hrebeni stále na juh. Keď som na tento hrebeň pozeral z Vysokej, vyzeralo to na dlhšie. Dva a pol kilometra v miernom stúpaní. Trochu mi to robilo aj starosti. Na Vysokej som sa dosť zdržal, a na Ďurkovú voľným terénom ešte pekná štreka. No uvidíme čo ma čaká. Opúšťam teda sedlo a vnáram sa do smrekového lesa. Z výstupu na Krámec ani toho veľa písať nemusím. Hneď som narazil na chodník. Kráčam po ňom pomerne peknou smrečinou bez výhľadov. Vyššie aj obkľúčený mladým porastom.( na fotke vľavo dole) Chodník ma privádza na čistinky. Tie sa začínajú rozširovať až sa ocitnem na vrchole Krámca 1522m. Uf, tak taký rýchly výstup som vôbec nečakal.

Čo je vlastne na Krámci také zaujímavé? No predsa výhľad. Ale aký! Z holín na južnej strane sa otvára dokonalá panoráma severnej strany Chabenca. Má úžasný tvar. V masívnom hrebeni sú zahryznuté tri ľadovcové kotle. Najväčší je Soliskový kotol. Ale aj tie dva volám Stredné a Západné Solisko. Pod nimi nádherné údolie zdravých sýtych smrečín. Krámec má u mňa sto bodov. Je to skrytý poklad Nízkych Tatier nikím a ničím nerušený. Neznámi a ukrytý pred bežnými turistami, ktorý sa špacírujú po hlavnom hrebeni. O Krámci sa nikde inde nedočítate, nepíše sa o nich v sprievodcoch. Práve takéto miesta rád spoznávam a objavujem. Vrásky na čele mi robí len ďalší postup na Ďurkovú. Musím odtiaľto zostúpiť voľne lesom do doliny Veľká Oružná, čo je skoro 500 výškových metrov. A opätovne toľko vystúpiť na Mestskú horu po severovýchodnom úbočí. Ale nakoniec to bude úplne ináč...

Ďalekohľad zo sebou nenosievam často. Dnes som si ho pribalil. To som ešte ani nemal potuchy ako mi tá vec pomôže. Vyťahujem ho tu na Krámci a zvedavo skúmam severné svahy Chabenecké. Keď tu pohľadom narazím na vrstevnicový chodník asi na hranici lesa. Pohľadom ním prechádzam. Dôjdem na chrbát ktorý vyrastá od Skalného Chabenca. Ďalekohľadom kĺžem po ňom až na vrchol. Chrbát je s polovice holý z druhej porstený ostrovčekmi kosodreviny. Ďalej niet o čom premýšlať. Pôjdem tadiaľ. Super !!! Jasám od radosti. Nestratím výšku a k tomu bonus v podobe západu slnka z Chabenca. Zrazu aj to slnko zažiarilo, ktoré sa doteraz len lenivo ukazovalo spoza riedkej oblačnosti. Cesta je vytýčená, idem ďalej. 

Pokračujem hrebeňom Krámca na východ. Ten je taký plochejší a holý. Okraje zasmrečené a často ozdobené vyschnutými jedincami. Veľa fotím. Ako sa vzďalujem od vrcholu ukazuje sa za ním Salatín. Pribudli aj pohľady na sever na Liptov. Dakedy dávnejšie to bolo jednoduché sa dostať odtiaľto na Chabenec. Stačilo sa držať len hrebeňa. V súčastnosti je severná rázsocha Chabenca porastená ľudožravou kosodrevinou. Musím ju teda obísť. Lúčnatý hrebeň pomali končí a nastupuje kosodrevina. Lúčim sa z hrebeňom Krámca a púšťam sa do lesa na juhovýchod. Zostupujem šikmo svahom. Musím dobre sledovať terén aby som neprehliadol vrstevnicový chodník. Je tu pekné miesto. Okrúhle balvany obrastené machom a pohľadní smrekoví les. Á je tu chodník. Smelo kráčam ďalej po ňom...

Pretínam dva žľaby. Zhora skoro až sem zasahuje kosodrevina. Jedinou stopou po civilizácíí ak nerátam chodník je vedro zavesené dnom na konáry. Prichádzam na miesto kde opúšťam chodník a nastupujem do svahu. Čaká ma výstup priamo na Chabenec. Bude to asi päťsto výškových metrov, možno aj viac. Na záberoch hore: chodník, a pohľad z neho na Krámec, a les ktorým som schádzal.

Nadomňou je taký malý labirint. Musím obchádzať ostrovčeky kosodreviny. Na jednom mieste pár metrov po nej aj prechádzam. Na to som bol pripravený keď som z Krámca tieto miesta skúmal ďalekohľadom. Tráva po ktorej kráčam je mekká. Trochu to sťažuje výstup. Chabenec je stále vysoko - na fotke hore.

Nič však netrvá večne. Prichádzam na lúčny hrebeň pod Skalným Chabencom. Ostáva mi posledných dvesto výškových. Stále je krásne slnečno. Krajina už dostáva zlatisto večerný nádych. Prichádzam na západný vrchol Chabenca. Spokojne sadám do trávy. Pozerám na kopce čo mám v nohách. Pekne si to na záver užívam.

Do západu slnka nezostáva veľa času. Zato dosť fúka. Tuším od juhu. Idem do závetria. Slnko zapadá a mesiac vychádza. Niet sa kam ponáhľať. Pomaličky idem dole pod Ďurkovú do útulne. Je nedeľa, veľa noclažníkov nečakám. Privíta ma Ďurko. Hneď usadí a zoznámi z jeho spolusediacimi pri jeho stole. No je nás tu fakt málo, asi desať občanov. Ďurko je v pohode k všetkým milý až na jedného mladíka. Ten mu neodbitne odvráva a Ďurko ho za všetko buzeruje. Asi si nesadli. Mňa len pobavil tým ako nazval Chabenec. Že " Chlebovec ". Ďuraj sa ma spytuje odkiaľ idem. Odpovedám že z Vysokej a Krámca. Len mykne plecami. Nevie kde to je. Nuž ja som to aj vedel, a dnes som tam aj bol...Bolo to 4.10.2009